Gaston Bachelard

Gaston Bachelard (* 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, † 16. október 1962, Paríž) bol významný predstaviteľ francúzskej filozofie vedy a historickej epistemológie.

Život a dielo

Gaston Bachelard sa narodil v chudobnej rodine. Po splnení vojenskej služby pracoval ako praktikant na pošte v Remiremont a popri tom začal študovať na Prírodovednej fakulte v Paríži, kde v roku 1912 získal nižší univerzitný titul z matematiky. Neskôr pracoval ako dedinský učiteľ v rodnom Bar-sur-Aube, kde vyučoval fyziku a chémiu. Napokon získava v roku 1927 na Sorbonne doktorát z filozofie. Jeho dizertácia niesla názov Esej o priblíženom poznaní, okrem ktorej napísal ešte doplnkovú prácu Štúdia o vývoji jedného fyzikálneho problému: šírenie tepla v pevných látkach (srov. Hrdlička 2010, 201–203). V roku 1914 sa oženil so Jeanne Rossiovou, ktorá zomrela rok po narodení ich dcéry Suzanne. Tá sa neskôr stala uznávanou francúzskou filozofkou (Vydra 2012, 283–285).

Osobnosť v kontexte dejín

Bachelard v roku 1927 obhajuje dizertačnú prácu, ktorú písal pod vedením Léona Brunschvicga. Neskôr sa Bachelardovým študentom stáva iný významný filozof a historik vedy, Georges Canguilhem (medzi ktorého žiakov patrili aj Michel Foucault, Jacques Derrida a Gilles Deleuze).

Predvedecké, protovedecké a moderná veda

V roku 1934 vydáva Bachelard knihu Le nouvel esprit scientifique (Nový duch vedy). Ide mu v nej o skúmanie psychiky vedeckého myslenia. Tvrdí, že vedec sa neopiera len o jednu metafyziku, ale o dve – racionalizmus a realizmus (Bachelard 1981, 29–31). Veda v jeho dobe sa zaoberá syntézou metafyzických protikladov. To, čo veda robí, je realizácia racionálneho (Bachelard 1981, 31). Práve podstatu tohto sa snaží Bachelard objasniť. Keďže mu je najbližšie fyzika ako veda, skúma realizáciu racionálneho vo fyzike. Čo to znamená, že sa držíme dvoch metafyzík? V zásade ide o to, že vo vede sa snažíme vždy aplikovať nejaký racionálny a vopred premyslený model (projekt) na skutočnosť. Skôr, než uskutočníme nejaký experiment, disponujeme myšlienkovým základom, ktorým sú určené podmienky verifikácie. Ani čistá skúsenosť, ani čistý rozum nemôžu postihnúť „bytie v celku“ – musí preto ísť o syntézu rozumu a skúsenosti. Syntéza realizmu (pričom realizmom nechápe naivný realizmus) a racionalizmu je syntéza experimentálneho poznávania s teoretickým. Tieto problémy prináša kvantová mechanika, ktorá prichádza do nesúladu s klasickou mechanikou. Tým sa mení náš pohľad na realitu sveta. Už sa k svetu nevzťahujeme priamo (jeho slovami, intuitívne), ale diskurzívne, a teda prostredníctvom racionálnych konštrukcií.

Vývoj vedy – epistemologické ruptúry

Veda nepostupuje v postupnom odvíjaní nových teórií zo starých, ale na základe skokov, diskontinuít. Tieto diskontinuity sú vyznačené epistemologickými ruptúrami, v ktorých môžeme vidieť anticipácie niektorých myšlienok T. S. Kuhna (Nickles [online]). Bachelard je presvedčený, že ak aj vo vede stále používame tie isté výrazy, to, čo sa mení, je pojem (napr. pojmy starého výrazu hmota sa v dejinách menia). Aforizmus „Nič nie je dané, všetko je vytvárané“ je reakciou na naivný realizmus. Bachelard sa radí k tradícii vedeckého racionalizmu – veda má používať racionálne prístupy, a nie racionalizácie, ktorými mal na mysli skôr špekulatívne myslenie.

Bachelardova bibliografie

• Essai sur la connaissance approchée (1928)
• Étude sur l’évolution d’un problème de physique: la propagation thermique dans les solides (1928)
• La valeur inductive de la relativitée (1929)
• La pluralisme cohérent de la chimie moderne (1932)
• L’intuition de l’instant (1932)
• Les intuitions atomistiques: essai de classification (1933)
• Le nouvel esprit scientifique (1934)
• La dialectique de la durée (1936)
• L’experience de l'espace dans la physique contemporaine (1937)
• La formation de l’esprit scientifique: contribution à une psychanalyse de la connaissance objective (1938)
• La psychanalyse du feu (1938)
• La philosophie du non: essai d’une philosophie du nouvel esprit scientifique (1940)
• L’eau et les rêves (1942)
• L'air et les songes (1943)
• La terre et les rêveries du repos (1946)
• La terre et les rêveries de la volonté (1948)
• Le rationalisme appliqué (1949)
• L’activité rationaliste de la physique contemporaine (1951)
• Le matérialisme rationnel (1953)
• La poétique de l’espace (1958)
• La poétique de la rêverie (1960)
• La flamme d’une chandelle (1961)

Literatura

• Hrdlička, Josef. 2010. Kosmos a obraz. Ke dvěma Bachelardovým Poetikám. In Bachelard, Gustav. Poetika snění, 201–225. Praha: Malvern.
• Chimisso, Cristina. 2001. Gaston Bachelard: Critic of Science and the Imagination. London: Routledge.
• Nickles, Thomas „Scientific Revolutions“ In Stanford Encyclopedia of Philosophy, ed Edward N. Zalta [online]. Dostupné z: http://plato.stanford.edu/entries/scientific-revolutions/.
• Vydra, Anton. 2012. Gaston Bachelard a filozofia pohľadu. Trnava: Filozofická fakulta TU. ISBN 978-80-8082-556-0.

Autor hesla

Ondrej Močkor(2014)

Garant hesla

Lukáš Zámečník

Jak citovat heslo „Gaston Bachelard“

Močkor, Ondrej. 2014. „Gasto Bachelard.“ Encyklopedie lingvistiky, ed. Kateřina Prokopová. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. http://oltk.upol.cz/encyklopedie/index.php5/Gaston_Bachelard